Search results for “discourse”

दररोज दहा मिनिटे शान्त बसा (Sit Quite For 10 Minutes Every Day) - Aniruddha Bapu‬ ‪Marathi‬ Discourse 18 June 2015

दररोज दहा मिनिटे शान्त बसा (Sit Quite For 10 Minutes Every Day) दररोज दिवसातून वेळ काढून किंवा रात्री कमीत कमी दहा मिनिटांसाठी तरी शान्त बसा. शरीर स्थिर आणि मन शान्त करा. मनात जरी विचार आले तरी विरोध करू नका. दहा मिनिटे बसण्याआधी ‘हरि ॐ, श्रीराम अंबज्ञ’ म्हणा आणि दहा मिनिटे झाल्यावर ‘जय जगदंब जय दुर्गे’ म्हणा. दररोज दहा मिनिटे शान्तपणे बसण्याबाबत सद्गुरु श्रीअनिरुद्धांनी त्यांच्या १८ जून २०१५ रोजीच्या प्रवचनात जे

Aniruddha Bapu, Dr. Aniruddha Joshi, Aniruddha Joshi, Aniruddha, Bapu, Sadguru Aniruddha, Aniruddha Bapu Pravachan, faith, teachings, prayer, Lord, devotion, भक्ती, त्रिविक्रम, God, preaching, Bandra, Mumbai, Maharashtra, India, New English school, IES, Indian Education Society, Vedic, Hinduism, Hindu, mythology, Indian mythology

त्रिविक्रम आमची प्रार्थना ऐकतोच (Trivikram Listens To Our Prayers) एक दिवस शान्तपणे बसा. सारे व्याप बाजूला सारून थोड्या वेळासाठी बसा आणि आठवा की माझ्या जीवनात मी किती चुका केल्या आणि तरीही भगवंताने मला किती चांगल्या गोष्टी दिल्या. न मागतासुद्धा भरपूर मिळालं आणि जे चुकीचं होतं ते मागूनसुद्धा मिळालं नाही. यज्ञयाग, तीर्थयात्रा, जपजाप्य, मोठमोठ्या उपासना न करतासुद्धा त्रिविक्रमाने आणि आदिमाता चण्डिकेने माझी प्रार्थना ऐकलीच याची खात्री यातून पटेल. त्रिविक्रम (Trivikram) आमची

Aniruddha Bapu, Dr. Aniruddha Joshi, Aniruddha Joshi, Aniruddha, Bapu, Sadguru Aniruddha, Aniruddha Bapu Pravachan, faith, teachings, prayer, Lord, devotion, भक्ती, त्रिविक्रम, God, preaching, Bandra, Mumbai, Maharashtra, India, New English school, IES, Indian Education Society, Vedic, Hinduism, Hindu, mythology, Indian mythology

‘ अंबा ’ या शब्दाचा अर्थ (The Meaning Of The Word ‘ Amba ’) दुर्गामातेच्या आरतीत ‘अनाथनाथे अंबे’ हे शब्द येतात. ‘ अंबा ’ या शब्दाचे ‘अंबे’ हे संबोधन आहे. ‘ अंबा ’ या शब्दाचा अर्थ आहे- ‘माझी प्रिय आई’. लहान मूल जसे ‘माझी आई’ या भावनेने आईला बिलगते, त्या माझेपणाच्या, प्रेमाच्या भावाने मोठ्या आईला साद घालायला हवी. अंबा या शब्दाच्या अर्थाबद्दल सद्गुरु श्रीअनिरुद्धांनी त्यांच्या १८ जून २०१५ रोजीच्या प्रवचनात

Aniruddha Bapu, Dr. Aniruddha Joshi, Aniruddha Joshi, Aniruddha, Bapu, Sadguru Aniruddha, Aniruddha Bapu Pravachan, faith, teachings, prayer, Lord, devotion, भक्ती, त्रिविक्रम, God, preaching, Bandra, Mumbai, Maharashtra, India, New English school, IES, Indian Education Society, Vedic, Hinduism, Hindu, mythology, Indian mythology, Stuti, prarthana, praise, Praise the Lord, clipping,

स्तुतिप्रार्थना – भाग २ (Stuti-Prarthana – Part 2) भगवंताची स्तुती का करायची? भगवंताला स्तुती आवडते, मानवाप्रमाणे तो स्तुतीने हुरळून जातो म्हणून भगवंताची स्तुती करायची नाही. आपण भगंताचे गुणवर्णन करून स्वत:लाच भगवंताच्या गुणांची जाणीव करून द्यायची असते. त्रिविक्रमाची आणि त्याच्या मातेची स्तुतिप्रार्थना सर्व प्रकारचे क्षेम करणारी आहे. स्तुतिप्रार्थना करण्याचे महत्त्व काय, याबद्दल सद्गुरु श्रीअनिरुद्धांनी त्यांच्या १८ जून २०१५ रोजीच्या प्रवचनात जे सांगितले, ते आपण या व्हिडियोत पाहू शकता. ॥ हरि ॐ

Aniruddha Bapu, Dr. Aniruddha Joshi, Aniruddha Joshi, Aniruddha, Bapu, Sadguru Aniruddha, Aniruddha Bapu Pravachan, faith, teachings, prayer, Lord, devotion, भक्ती, त्रिविक्रम, God, preaching, Bandra, Mumbai, Maharashtra, India, New English school, IES, Indian Education Society, Vedic, Hinduism, Hindu, mythology, Indian mythology, Stuti, prarthana, praise, Praise the Lord, clipping,

स्तुतिप्रार्थना (Stuti-Prarthana) आदिमाता चण्डिका आणि तिचा पुत्र त्रिविक्रम हे मानवाची प्रार्थना ऐकून त्यानुसार उचित सहाय्य पाठवत असतातच, पण त्या सहाय्याचा स्वीकार करण्यासाठी मानवाचा विश्वास मात्र असणे आवश्यक आहे. पण प्रार्थना म्हणजे केवळ देवाकडे मागणे नव्हे तर भगवंताची स्तुती करून म्हणजेच त्याच्यावर, त्याच्या गुणांवर विश्वास उच्चारून मग आपले मागणे मांडने. भगवंताच्या आरतीमध्ये अशी स्तुतिप्रार्थना केलेली आम्हाला आढळते. स्तुतिप्रार्थना म्हणजे काय याबद्दल सद्गुरु श्रीअनिरुद्धांनी त्यांच्या १८ जून २०१५ रोजीच्या प्रवचनात जे सांगितले,

Aniruddha Bapu, Dr. Aniruddha Joshi, Aniruddha Joshi, Aniruddha, Bapu, Sadguru Aniruddha, Aniruddha Bapu Pravachan, faith, teachings, prayer, Lord, devotion, भक्ती, त्रिविक्रम, God, preaching, Bandra, Mumbai, Maharashtra, India, New English school, IES, Indian Education Society, Vedic, Hinduism, Hindu, mythology, Indian mythology, Stuti, prarthana, praise, Praise the Lord, clipping,

श्रीसूक्ताच्या पहिल्या ऋचेचा अर्थ – भाग १४ (The Meaning Of The First Rucha Of Shree Suktam – Part 14) सर्व प्रकारच्या प्रगतीची देवता लक्ष्मीमाता (Laxmi) आहे. ‘हे जातवेदा, लक्ष्मीमातेला माझ्याकडे घेऊन ये’, अशी प्रार्थना ब्रह्मवादिनी लोपामुद्रा श्रीसूक्ताच्या पहिल्या ऋचेत करते. मानवाकडे असणारी सर्वांत मोठी क्षमता आहे- प्रार्थना (prayers) करण्याची क्षमता. प्रार्थना म्हणजे प्रेमाने, विश्वासाने भगवंताला साद घालणे, मनोगत सांगणे. श्रद्धावानाने प्रेमाने, विश्वासाने केलेली प्रार्थना भगवंताने ऐकली नाही असे कधी होऊच

क्षितिज, Aniruddha Bapu, Dr. Aniruddha Joshi, Aniruddha Joshi, Aniruddha, Bapu, Sadguru Aniruddha, Aniruddha Bapu Pravachan, faith, teachings, prayer, Lord, devotion, भक्ती, त्रिविक्रम, God, preaching, Bandra, Mumbai, Maharashtra, India, New English school, IES, Indian Education Society, Vedic, Hinduism, Hindu, mythology, Indian mythology, Stuti, prarthana, praise, Praise the Lord, perfection, chasing, horizon,

सर्वदृष्ट्या अचूक होण्यामागे लागणे हे क्षितिजाला धरण्यासाठी धावण्याप्रमाणे आहे (Perfection is like chasing the horizon) सर्वदृष्ट्या अचूक असणे म्हणजेच पर्फेक्शन (Perfection) ही गोष्ट माणसाच्या शक्यतेबाहेरची आहे. सर्वदृष्ट्या अचूक असणे हे क्षितिज आहे, कल्पना आहे. श्रद्धावान काल होता त्यापेक्षा आज अधिक विकसित व्हावा यासाठी त्रिविक्रम श्रद्धावानाच्या जीवनात, त्रिविध देहात तीन पावले दररोज चालतच असतो. कालच्या पेक्षा आज मी अधिक कसा विकसित (progress) होईन याकडे लक्ष द्या कारण सर्वदृष्ट्या अचूक होण्यामागे लागणे

त्रिविक्रम, ज्ञान, Trivikram, Knowledge, Aniruddha Bapu, Dr. Aniruddha Joshi, Aniruddha Joshi, Aniruddha, Bapu, Sadguru Aniruddha, Aniruddha Bapu Pravachan, faith, teachings, prayer, Lord, devotion, भक्ती, त्रिविक्रम, God, preaching, Bandra, Mumbai, Maharashtra, India, New English school, IES, Indian Education Society, Vedic, Hinduism, Hindu, mythology, Indian mythology

त्रिविक्रम ज्ञान देतो (Trivikram Imparts Knowledge) ज्ञान हे नेहमी बुद्धी, मन आणि कृती या तीन पातळ्यांवर प्रवाहित होणे आवश्यक असते. एखादी गोष्ट बुद्धीला पटली, तरी मनाला पटणे आणि कृतीत उतरणे हेसुद्धा महत्त्वाचे आहे. या तीनही पातळ्यांवर एकत्रितपणे ज्ञान प्रवाहित करणारा त्रिविक्रम (Trivikram) आहे. ज्ञानाच्या तीन पातळ्यांवर त्रिविक्रम (Trivikram) ज्ञान कसे देतो याबद्दल सद्गुरु श्रीअनिरुद्धांनी त्यांच्या १८ जून २०१५ रोजीच्या प्रवचनात जे सांगितले, ते आपण या व्हिडियोत पाहू शकता. ॥ हरि

performance, Aniruddha Bapu, Dr. Aniruddha Joshi, Aniruddha Joshi, Aniruddha, Bapu, Sadguru Aniruddha, Aniruddha Bapu Pravachan, faith, teachings, prayer, Lord, devotion, भक्ती, त्रिविक्रम, God, preaching, Bandra, Mumbai, Maharashtra, India, New English school, IES, Indian Education Society, Vedic, Hinduism, Hindu, mythology, Indian mythology

तुम्हारी उपलब्धि नहीं बल्कि तुम्हारा विश्वास निर्णायक साबित होता है (You Are Not Judged By Your Performance, You Are Judged By Your Faith) नववर्ष २०१५ में श्रद्धावानों ने प्रेम के पौधे को बढाने का, तुलना न करने का, न्यूनगंड को जगह न देने का, विकास के लिए हर रोज रात को कम से कम १० मिनट शान्ति से बैठने का संकल्प किया है। तुम कितने बडे बडे काम करते हो

त्रिविक्रम तुमसे प्रेम करते हैं (Trivikram Loves You) - Aniruddha Bapu‬ Hindi‬ Discourse 25 Dec 2014

त्रिविक्रम तुमसे प्रेम करते हैं (Trivikram Loves You) श्रद्धावान को दुष्प्रारब्ध से डरना नहीं चाहिए, किसी भी मुसीबत से हार नहीं माननी चाहिए। आदिमाता चण्डिका और उनके पुत्र त्रिविक्रम से श्रद्धावान को सहायता अवश्य मिलती है। वे श्रद्धावान की हर प्रकार से सहायता करते ही हैं। त्रिविक्रम क्यों हमारे लिए इतना करते हैं? क्योंकि वे प्रेममय हैं। त्रिविक्रम तुमसे निरपेक्ष प्रेम करते हैं, इस बारे में परमपूज्य सद्गुरू श्री अनिरुद्ध